Naspäť na Index:Nárečja Slovenskuo.djvu
nášho urobiť,^čo na dobrí spuosob urobiť rouožeme, reč ale jeho vlastnú do spisou uvjesť v našej moci stojí, preto uveďme ju ta jednomislňe. Čo do počtu kmena nášho, kmen sme takí, ktorí je v stave literatúru svoju vidržať, keď lén opravďivá vuola duebovňe sa híbat a kmenu nášmu pomuocť pristúpi. Podla vipočítaňja Šafárika je nás Slovákou 2,753,000, teda blízko troch milionou, čo isťe stačí k vidržaňú literatúri. Aňi Čechou bez Moravanou, ktorí ím ešťe teraz dosť málo pomá- hajú, vjacej ňjet, a predca česi držja svoju lileratúru. Je i vjacej takích národou, ktorje sú na počeť ňevelkje ale duchov- ním zivotom silnje. Ňje počeť, ňje hŕba, ale duch je podstata vecí a všetko to, čo z ducha iďe. Majme misel dobrú, vuolu pevnú a splňí sa isťe slovo prorockuo:
,,Nad Talrou to ňebe mračnuo Buďe Ijať a hromi metať, Ale naše kraje spevnje Krajáje polom budú skvitať. Skvitať budú s rodnii svimí, Matka Talra smutok zvlecje, Medzi brehiní Sloveuskimí Cisťe Váh i Hron poťečje."
Pri povíšeňí ale nášho nárečja za reč spisovnú aj na to ohlad mat treba, že plodi naše literárne, ak budú dobrje, sami od seba aj k ínším kmenom Slovanskím cestu najdú a práca uaša duchovná aj od tích podporuvať sa buďe. — Máme teda písať Slovenskí, abi sme život náš v duchovnom živoťe národa nášho a ludstva zaznačiti, seba ako svedčí rozvili, kmen náš z teraj- šjeho Ďízkeho stavu pozdvihli a ho k vetšjemu povedomú pri- vedli, slovom mravňe povíšili, druhím so sebou podla dobrej vuole nakladat a za povrhel sa držať ňedali. A to tím vjacej máme písať v Slovenčiňe, že sme kmen takí, ktorí literatúru svoju pri dobrej vuoli je vidržať v stave. Písat mároe Slovenskí na posledok aj pre tú príčinu, že nádeju na povíšeňja reči našej otcovskej vo vlasťi mať muože- 6*
