Rozkaz NKO ZSSR z 28. júla 1942 č. 227

Rozkaz

Národného komisariátu obrany ZSSR č. 227

28. júla 1942

mesto Moskva

Nepriateľ vrhá na front stále nové sily a neberúc ohľad na svoje ťažké straty sa tlačí vpred, prebíja sa dovnútra Sovietskeho zväzu, obsadzuje nové oblasti, pustoší a ničí naše mestá a osady, znásilňuje, okráda a vraždí sovietske obyvateľstvo. Boje prebiehajú v oblasti Voroneže, na Done, na juhu pri bránach Severného Kaukazu. Nemeckí okupanti sa prebíjajú k Stalingradu, k Volge a chcú za každú cenu obsadiť Kubáň, Severný Kaukaz s ich ropným a obilným bohatstvom. Nepriateľ už obsadil Vorošilovgrad, Starobeľsk, Rossoš, Kupjansk, Valujki, Novočerkassk, Rostov-na-Done, polovicu Voroneže. Časť vojsk Južného frontu, nasledujúc panikárov, opustila Rostov a Novočerkassk bez vážnejšieho odporu a bez rozkazu z Moskvy, čím na svoje zástavy vrhla hanbu.

Obyvateľstvo našej krajiny, ktoré sa k Červenej armáde správa s láskou a úctou, v ňu stráca vieru. Mnohí preklínajú Červenú armádu za to, že zanecháva náš národ pod jarmom nemeckých utláčateľov, a sama pri tom uteká na východ.

Niektorí nerozumní ľudia na fronte sa utešujú slovami о tom, že môžeme aj naďalej ustupovať na východ, pretože naša krajina je rozsiahla, má mnoho obyvateľov, ako i potravín, ktorých bude vždy nazvyš. Čím chcú ospravedlniť svoje zahanbujúce chovanie na frontoch. Takéto reči sú však celkom falošné a lživé, výhodné iba pre našich nepriateľov.

Každý veliteľ, každý červenoarmejec a politický pracovník musí pochopiť, že naše prostriedky nie sú neobmedzené. Územie Sovietskeho zväzu – to nie je púšť, sú to ľudia – robotníci, roľníci, inteligencia, naši otcovia a matky, ženy, bratia, deti. Územie ZSSR, ktoré obsadil alebo sa chystá obsadiť nepriateľ – to je chlieb a iné potraviny pre armádu a zázemie, kovy a palivo pre priemysel, fabriky, závody, železnice, zásobujúce armádu zbraňami i muníciou. Po strate Ukrajiny, Bieloruska, Pobaltia, Donbasu a ďalších oblastí nám zostalo menej územia, a tým pádom aj omnoho menej ľudí, potravín, kovov a tovární. Stratili sme viac než 70 miliónov obyvateľov, ročná produkcia sa znížila o viac než 80 miliónov pudov potravín, 10 miliónov ton kovov. Nad Nemcami už nemáme prevahu v ľudských zdrojoch ani v zásobách potravín. Ustupovať ďalej znamená zničiť seba a spolu s tým aj našu Vlasť. Každá ďalšia piaď zeme, ktorú necháme nepriateľovi, mu bude všemožne pomáhať a oslabovať našu obranyschopnosť a našu Vlasť.

Preto je potrebné už v zárodku zamedziť slová o tom, že máme možnosť donekonečna ustupovať, že máme veľa územia, že naša krajina je veľká bohatá, jej obyvateľstvo je početné a potravín bude vždy dostatok. Takéto slová sú lživé, škodia nám a posilňujú nepriateľa, lebo ak neprestaneme ustupovať, zostaneme bez potravín, paliva, kovov, surovín, tovární, fabrík i železníc.

Z toho vyplýva, že je čas prestať ustupovať. Ani krok späť! Tak teraz musí znieť naše heslo.

Musíme húževnato, do poslednej kvapky krvi brániť každé postavenie, každý meter sovietskeho územia, zachytávať sa za každú piaď sovietskej zeme a držať ju do poslednej možnosti. Naša Vlasť prežíva ťažké dni. Musíme zastaviť, а potom odraziť a zničiť nepriateľa, za každú cenu. Nemci nie sú tak silní ako sa to zdá panikárom. Bojujú z posledných síl. Odolať ich úderu dnes, znamená zabezpečiť si víťazstvo v budúcnosti.

Môžeme odolať ich úderu a potom odraziť nepriateľa na západ? Áno, môžeme, pretože naše továrne v zázemí teraz fungujú perfektne a náš front dostáva viac a viac lietadiel, tankov, delostrelectva a mínometov.

Čo nám však chýba? Chýba poriadok a disciplína v rotách, plukoch, divíziách, tankových oddieloch a leteckých jednotkách. To je teraz náš najväčší nedostatok. V armáde preto musíme nastoliť nekompromisný poriadok a železnú disciplínu, ak chceme zachrániť situáciu a udržať svoju Vlasť.

Nemôžeme viac strpieť veliteľov, komisárov, politických pracovníkov, oddiely i jednotky, ktoré samovoľne opúšťajú bojové pozície. Nemožno viac trpieť to, keď velitelia, komisári a politickí pracovníci dovoľujú aby niekoľko panikárov určovalo priebeh udalostí na bojovom poli, aby za sebou strhávali na ústup ďalších vojakov, oslabovali tým frontovú líniu. Panikári a zbabelci musia byť zlikvidovaní na mieste.

Odteraz je železným zákonom disciplíny na každého veliteľa, červenoarmejca, politického pracovníka kladená požiadavka – ani krok späť bez rozkazu vyššieho velenia. Velitelia rôt, práporov, plukov, divízií, zodpovedajúci komisári a politickí pracovníci, ustupujúci z bojových pozícií bez rozkazov zhora, sú zradcovia Vlasti. S takýmito veliteľmi a politickými pracovníkmi je potrebné nakladať ako so zradcami Vlasti. Tak nás vyzýva Vlasť.

Splniť tento rozkaz znamená ubrániť našu zem, zachrániť Vlasť, vyhubiť a poraziť nenávideného nepriateľa.

Po tom, čo pri zimnom ústupe pod tlakom Červenej armády, v nemeckom vojsku povolila disciplína, Nemci pre nastolenie disciplíny uskutočnili niektoré surové opatrenia, ktoré viedli k dobrým výsledkom. Sformovali 100 trestných oddielov z vojakov, ktorí porušili disciplínu v dôsledku zbabelosti a nespoľahlivosti, odvelili ich na najnebezpečnejšie úseky frontu a prinútili ich vykúpiť svoje hriechy vlastnou krvou. Ďalej vytvorili asi 10 trestných práporov z bývalých veliteľov, ktorí v minulosti zbabelo porušili disciplínu, vzali im vyznamenania, odvelili ich na ešte nebezpečnejšie úseky frontu a prinútili ich vykúpiť svoje hriechy. Nakoniec vytvorili zvláštne uzáverové oddiely, umiestnili ich za nespoľahlivé divízie a prikázali na mieste strieľať panikárov v prípade, že samovoľne opustia svoje bojové pozície alebo sa pokúsia vzdať. Ako je známe, tieto opatrenia mali za následok, že nemeckí vojaci teraz bojujú lepšie ako v zime. A teraz vidíme, že nemecké vojská majú dobrú disciplínu aj keď nemajú vysoké ciele ako obranu svojej vlasti, ale majú len jediný cieľ drancovať a pokoriť cudziu krajinu, a pritom naše vojsko, ktoré sa snaží brániť svoju hanobenú Vlasť, nemá takú disciplínu a preto znáša porážku za porážkou.

Nemali by sme sa preto poučiť v tomto smere od nášho nepriateľa, ako sa v minulosti naši predkovia učili od našich nepriateľov a dosiahli nad nimi potom víťazstvá? Myslím si, že by sme sa mali.

VRCHNÉ VELENIE ČERVENEJ ARMÁDY PRIKAZUJE: 1. Vojenským sovietom frontov a hlavne veliteľom frontov:

a) bezpodmienečne vo vojsku likvidovať nálady vedúce k ústupom a železnou rukou prerušiť propagandu o tom, že môžeme alebo a musíme ďalej ustupovať na východ a že takýto ústup nám údajne neškodí;

b) bezpodmienečne odvolať z funkcie a poslať na vyššie velenie, ktoré ich odovzdá vojenskému súdu, veliteľov armád, ktorí umožnili samovoľný ústup vojsk zo zverených bojových pozícii, bez rozkazu veliteľa frontu;

c) sformovať v oblastiach frontov (v závislosti od situácie) 1 až 3 trestné prápory (po 800 ľuďoch), kam budú odvelení strední a vyšší velitelia, ako aj zodpovedajúci politickí pracovníci všetkých druhov vojsk, previnivší sa narušením disciplíny zbabelosťou alebo nespoľahlivosťou, ďalej tieto jednotky umiestniť na najnebezpečnejšie úseky frontu, čím im bude umožnené vykúpiť svoje zločiny voči Vlasti.

2. Vojenským sovietom armád a hlavne veliteľom armád:

a) bezpodmienečne odvolať s postov veliteľov a komisárov zborov a divízií, ktorí sa dopustili samovoľného ústupu jednotiek zo zverených úsekov frontu bez rozkazu veliteľov armád, a poslať ich k vojenskému sovietu frontu, kde budú súdení vojenským súdom;

b) sformovať v oblastiach armád 3 – 5 dobre vyzbrojených uzáverových jednotiek (po 200 ľudí v každej), umiestniť ich bezprostredne za nespoľahlivé divízie, aby v prípade paniky a dezorganizovaného ústupu jednotiek divízií zastrelili na mieste panikárov a zbabelcov, aby tí za sebou nestrhávali poctivých vojakov divízií, a tým im pomohli splniť svoju povinnosť voči Vlasti;

c) sformovať v oblastiach armád 5 až 10 (podľa situácie) trestných rôt (po 150 až 200 ľudí v každej), kam budú poslaní obyčajní vojaci a poddôstojníci, ktorých obvinili zo zbabelosti a nespoľahlivosti, rozmiestniť ich na najnebezpečnejších úsekoch armád a dať im možnosť krvou zmyť svoje zločiny voči Vlasti.

3. Veliteľom a komisárom zborov a divízií:

а) bezpodmienečne odvolať z funkcie veliteľov a komisárov plukov a práporov, ktorí sa dopustili samovoľného ústupu jednotiek bez rozkazu veliteľov zborov alebo divízií, odobrať im vyznamenania a poslať ich k vojenskému sovietu frontu, kde budú súdení vojenským súdom;

b) poukazovať potrebnú pomoc a podporu uzáverovým jednotkám armád pri udržiavaní poriadku a disciplíny v oddieloch.

Rozkaz prečítať vo všetkých rotách, eskadrách, batériách, perutiach, oddieloch a štáboch.

Národný komisár obrany J. STALIN

Zdroj a licencia

• Originál: Приказ НКО СССР от 28 июля 1942 г № 227
• Autori slovenskej verzie: Ondrej Pelech, Elena Pelechová
• Licencia: Creative Commons Attribution/Share-Alike License 4.0