Zpěvanky

Údaje o texte
Titulok	Zpěvanky
Autor	M. Podkonický
Zdroj	DÜRICH, Josef; KÁLAL, Josef; NEJEDLÝ, Julius. Ruch : almanah omladiny českoslovanské. Ročník třetí. Praha : knihtiskárna A. Čapka v Jičíně, 1873. s. 188–191.
Licencia	PD old 70

I.

Čierne oči čierne nie každému verné,
jako tie sabličky, čo rubú hlavičky.
Čierne oči čierne, jako tá trnočka,
ved sa zařezali do môjho srdiečka.
Čierne oči čierne bodaj osyveli,
že by moje oči na ne nehladeli.

II.

Keď som išiel z fraja milá vodu brala,
keď som si zapískal horko zaplakala.
Kde si bol šuhajko, kde si sa potúlal?
Keď si tejto nôcky u nás nenocoval.

III.

Nežeň sa šuhajko, lepšie ti bez ženy,
neklad si za klobúk rozmarín zelený.
Na čo ti je šuhaj, načo ti je žena,
lepšie ti pristane ružička červená.
Nežeň sa šuhajko, nemáš ešte volky,
lebo zle je orať s cudzími paholky.
Keď sa šuhaj žení, ako by onemel,
jak by z tohto sveta na druhý zaletel;
a ked sa ožení mr’tvy je jak skala,
ved by skoro i tá nad ním zaplakala.

IV.

Kosil mi môj milý na Javorí seno,
ved som mu doniesla pieročko zelenô.
Pieročko zelenô vrstok z rozmarína,
růžičko červenú, kvietok majaruna.
V našej zahradočke tráva pätovaka,
chceli ma už za muž nechcem za vojaka.
Bola by mi bola na sobotu vera,
ale mi zabili na vojne frajera.

V.

Mládenec, mládenec je zelený veniec,
ale už ten vdovec, jako ten jalovec.
Chudobný mládenec a bohatý vdovec;
taký je to rozdiel, ako réž a oves.

VI.

Smutný háj, smutný háj, kde niet kukulienky,
smutnejší je šuhaj, keď nemá frajerky.
Smutná je, smutná je tá jedlová hora,
ešte je smutnejšie dievča bez frajera.

Veselá je hora, hora javorová;
veselšie to dievča, které má frajera.
Niebo krajšej hory, ako je jedlová,
či v zimě či v lete vždycky je zelená.

VII.

Dolina, dolina, malá dolinôčka,
jako ťa zabudnem moja frajeročka;
doliny, doliny, bodaj sa zvalily;
že by moje nôžky po nych nechodily.
Doliny som prešiel a vrsky nemôžem,
milý mocný Bože ako si spomôžem!
Horička klenová dal by ťa pozlátiť,
keby sa mi chcela frajerôčka vrátiť.
Dolina, dolina, dolina sekaná,
čo žes moja milá taká uplakaná,
čo že by mi bolo len ma srdce bolí,
keď ťa ja nevidím chodievať po poli.

VIII.

Hore dolinámi sivý konik beži,
už tá mamka moja v čiernej zemi leží.
Kam sa mi podela, tá moja mamička?
Keď mi na nej rostie zelená trávička.
Zelená trávička, pod smutnou vrbičkou
bárby skoraj ta šiel za mojou mamičkou.
Ach! moja mamička, pod tou čiernou zemou,
ved vy nič neviete, čo sa robí so mnou.
Keby ste vy mamko o všetkom vedeli,
veď by ste z tej čiernej zemi stáť museli.

IX.

Načo si plakala, keď ťa sobášily
či si pozerala ešte za iními.
Stratila som lásku cez horu radvanskú
choď ju milý chytať na zlatú retiazku.