Slovenskí včelár

Údaje o texte
Titulok	Slovenskí včelár
Licencia	PD old 70

O ÚHOROCH AJ VČELÁCH

Adam první človek bol sedlák, k polnéj práci stvorení,
Ze zemi mal počátek, s néj bral aj svojé viživeňí,
Aš po zemskích úrodách je človek ze zemi stvorení,
Abi on s ních mával svojé každodenné obživeňí,
Tak včil obzláštňe sedlák je k polnéj práce naroďení,
Abi s nú ze zemi bral dobrú úrodu, ne planini,
Abi s nej mohol každí rok hojnejšé úrodi mávať,
Nech nedá svím rolám v úhori darebňe odpočívať.
Nepotrebujú úhori ročitého odpočinku,
Víc potrebujú z malú brázdu častokrátnú oračku,
Po každej orački ze žeľeznú bránu povláčeili,
Abi jím slnko, déšď a povetrí dalo posilňeňí,
Slnko, déšď a povetrí, častú oračku, rozdrobeňí,
To potrebuje úhor, né pokoj: (časom pohnojení),
S premenením semenom nech zoraní úhor poseje,
Uzná, že rolu aj každí rok posát veľkí osoch je.
Keď zveze úrodu z úhora, nech ho zore, povláči,
Lichvacím nebo inším hnojom nech hnojí, kedi stlačí.
Nepovedaj, že bude na nem ozimina chibnejšá,
Malú chybu vinahraďí z úhorov krma hojnejšá,
S túto vichováš víc lichvi, máš víc dojiva, víc hnoja,
Visoké jaťeľinské strniščá úhori téš pohnojá.
Chceš-li aj ti tento kunšt veďeť, úhorov osoch brávat,
Musíš toto naučení čítávať aj zachovávať,
Jako ho v planích chotároch zachovávali hospodári,
Kterích pilnú prácu Boh požehnal z úhorními dari.

PREDMLUVA

K článku tehoto naučeňá o úhoroch pohnul mňa veľikí nedostatek strovi a krme, kterí sem ukusi1 u mnohích naších chudobních hospodárov po mnohé suché, neurodné roki, že chudobní sedláci v zime nemajíce chľeba, aspon za strovu zdíchaľi. Nemajíce krme, abi mohľi svoju lichvu vizimovať, predávaľi ju hned v jaseň a bár ju psotno prezimovaľi, ona taká nevládná bola, že sotvá s nú svoje roľe jarného pola zoraľi, sotvá sebe volačo v zime, z jaru ze svojú lichvu virobiť mohľi, preto že ju dostatečňe krmiť nemohľi. Druhá príčina, mňa k temuto písmu pohibujícá, bol ten mnohonásobní hospodárskí osoch a veľikí užitek, ode mňa v temto písme viložení, pre kterí nemaľi bi sa úhori nechávať nezasáté, aľe maľi bi sa tak, jako vipisujem a raďím, po jarném poľi premeneníma semenami zasáť. Čo jestľi dostatečňe preukážem, žádám si, abi bola táto mojá rada naším Slovákom tak vďačná, jako boľi dovčilka vďačné hospodárské kňižki M[noho]. V[elebného]. pána farára naháčského (s kterích já tu potrební vítach, krem učeňá kestheľskéj hospodárskéj škoľi, vikládám). Maľi bi si hospodári tí kňižki pilno čítavať, aj padla možného spúsobu jejích radu zachovávať.

Keď bich veďel, že bi bola mojá rada, v téjto kňižečki vipísaná, naším krajinskím vícejmožnejším hospodárom vzáctná, podal, bich jím aj druhú mojú radu (z jejích pomocu vitlačenu), totižto podla žádosťi nebohého najjasnejšého krála Leopolda II. takúto: jako bi sa móhlo pomociť s polním hospodárstvom:

I. Abi v úrodnéj uherskéj krajine tak často veľká drahota nebívala.
II. Abi v bohatéj uherskéj krajine tak veľká chudoba a psota nebola.
III. Jako bi sa móhlo pomociť panskému aj sedláckému aj všeobecnému krajínskému hospodárstvu.

Rozmlúváňí medzi richtárom a uradskíma

Richtár. Milí susedé, dokonaľi sme včil obecné porádki, zabavte sa ešče máľičko u mňa, povím vám volajakú všetečnú aj užitečnú novinu. Bol sem onekdaj naI reči z jednim pánom, kterí bol v hospodárskéj kesthejskéj škoľi učitel, viprával mi s néj mnohé pekné naučeňí, medzi inšíma rečámi takto poveďel: že bi sme sa mi sedláci o mnoho ľepší mal'i, keď bi sme úhori nenechávaľi na pusto ležať, keď bi sme do ňich sáľí všeľijaké semená na krmu, na strovu, bár aj na farbárské zeľini anebo všeľijaké repi, pre luďi aj pre lichvu užitečné. Já sem temu pánovi na jeho radu dával všeľijaké odporné vímluvi, aľe on mne jích potupil, zahrúzil a preukázal mi ten veľkí osoch ze zasátích úhorov, porúčal mi, abi sme hospodárské kňižki čítavaľi a podľa jejích naučeňí, čo nám je možné v našém hospodárstvu, abi sme napravovaľi, šikoval a pilno prikazoval mi, abi sme čitavaľi hospodársku knižku naháckého farára v Trnave vytlačenú, obzláštne to, čo je v néj o opaternosťi zdravéj, o viléčeňú nezdravej lichvi, o obsácú úhorov. Čp vi na to povíťe? Já sem téj umisľi, abi sme úhori nenechávali prazné, aľe probujme jich zorané posát pre skúsenosť teho veľkého osohu, o kterém sem tak mnoho počul. Prv nežľi všecci k temu celkom privolíte, budeme sa tuto u mňa prez zimu po dokonaních porádkov každí svátek d každéj takéj odpornéj vímluvi raďiť, kterú bi volakdo mohol vímisľeť proťi posátím uhorom.

Uradskí jeden premlúvil: Nech je tak, kdo má s nás uši k sľišaňú a rozum k rozumnému súdu, nech jeden každí počúvá, poraďme sa ešče dnes o téjto prvnéj odpornéj vímluvi. Richtár v debate vysvetľuje, presviedča a vyvracia námietky roľníkov proti obsievaniu úhorov. Prvých pät námietok, totiž: že 1. zem každý tretí rok potrebuje odpočinok, 2. že úhor zamedzuje rast rôznej buriny a zeliny, 3. že by potom roľníci nestačili obrábať všetkú pôdu, 4. že by sa nemaly ovce a svine kde pásť, 5. že nie je dosť hnoja ešte i na úhorové role tieto všetky námietky richtár ľahko vyvrátil, ale už jeho dôvody proti šiestej „výmluve“ boly nedostatočné a nepresvedčujúce.

ŠÉSTÁ ODPORNÁ VÍMLUVA

Keď bi sa do úhorov všelijaké semená sáti, museli bi sedláci dávať veliku částku na devátek ze svéj urodi, na desátek ze svéj ťažkéj práce

Urad.3 Čo trúfáťe, pane richtáru, čo bi nám ten školskí hospodár poveďel na túto odpornu vímluvu.

Rich. To bi nám poveďel, čo povedal mne, keď sem s ňím mal reč o všeľijakích dežmách a devátkoch. O temto predsevzeťú kázal, abi sme si čítaľi naučeňí v II. str. P. h. na 1. 106. Tam sa naučíme, že dežma bola v starém zákone od Boha prikázaná, včil je od cirkevného aj od svetského práva ustanovená. Tam virozumíme, že naší gruntovní páni majú moc a právo, abi mohľi brať devátek anebo osmu částku z našej urodi. Tam čítajíce, najďeme aj to, jaká je našá veľiká povinnosť, abi sme pod hríchom spravedľive devádki, desátki opovedali aj odezdávaľi. Viprával ten pán dálej aj takto, že v pátém punktu krajinského urbára je príkaz, abi poddaní ze všeckéj urodi svojích rol dávali gruntovnému pánovi devátek, poneváč aľe tam o takíchto úhorních rolách neňi príkaz, asnad bi ľen páňi nebral'i s ňích devátek a krem teho, také úhorné roľe (bár aj posáté) ma1i bi sa tedi tak počitovať jako dovčílka, s kterích sa ništ nedávalo, anebo maľi bi sa tak vzáť jako inšé pusté pažice, s kterích nebere sa nijakí užitek. V III. §. teho urbárskeho punktu volačo podobného nadrážá sa.

Urad. Já sa nazdávám, že naší gruntovní páňi dovčílka vždicki na pravdu stáli aj včil prikazujú svojím pánskím oficírom, abi nás spravedlive ríďili, abi pri svojich porádkoch ništ od nás nežádali, čo bi bolo proťi krajinskému urbáru. A predca nachádzajú sa (bár né u nás) kďe tu po krajine žalobi medzi sedláci proťi pánskím oficírom, že bi tito kedi nemilosrdňe, kedi nespravedľive zachádzali s poddaníma, obzláštne keď jích v čas žatvi a sennéj hrabački víše od urbáru dovoleních dnov na pánščinu ženú, bár uš aj poddaní vibaviľi svéj ročitéj panščini dňi, že tak sebe chudobní poddaní nemožú svoje urodi v potrebném časi zežať, ochrániť a chudobnejší nemajú keďi, abi volačo virobiľi. Takí nemilosrdní oficíri lachko bi gruntovních pánov navédľi, abi títo s posátich uhorov devátki od nás pítaľi.

Rich. Súsed, né tak smelo súďťe, aňi tak smelo neom1úvajťe pánskích oficírov, pre dvoch-trech asnad kďe tu v krajine nemilosrdních, nespravedlivích a preto pred Bohom, pred svetom hríšních. Čúvaľi ste to, že jedna aňi dve, tri lastovički neurobá leto aňi jar, tak téš, čo volakedi bolo čúvať o volakterém zlém, nespravedľivém pánském jedném nebo druhém oficírovi, to mi včil o pánov oficírov našého gruntovného pána nemožeme povedať, poneváč aj oňi sú sprisahaní na pravdu a k zachovávanu krajinského práva porádkov. Za takíto krajinskéj vrchnosti právní porádek a príkaz može sa počitovať včilajší urbár, kterí gruntovní páňi prikazujú spravedlive zachovávať svojim oficírom. Mi doverujeme, že ho oňi spravedlive zachovávajú, poneváč k takémuto zachovávaňu aj královská, krajinská, stoličná vrchnosť dohlídá. Mi musíme ináč súdiť aj mluviť o pánov oficírov tehoto pánstva, oru s nami spravedlive aj milosrdne zachádzajú, oni nás v našéj bídi s pánskú režú na chléb aj na semeno, téš našu lichvu ze senom fedrujú, oňi nás, kďe možu, zastávajú.

Urad. Teda bi sme sa nemali obávať, že bi nám ze stránki pánstva úhorné obsáťí ťerchovné bolo?

Rich. Nemáme sa obávat, že bi gruntovní páni z úrodi posátich uhorov devátek anebo inšú dánku od nás žádali a bár bi aj volakedi nejakí pánskí oficíri volakteru novú ťerchu chtel nám nadstaviť, kra:jinská milosťivá vrchnost dala bi proťi nemu pomoc a ochranu, keď bi sa poddaní s poňíženosťú utíkali k nej podla §. VII. devátého urbárského punktu. Však sme mi to po títo pominuté roki s naším veľkim potešeňím skusiľi,že uľeveňí chudobnému sedláckému stavu (kterí je téš sila krajini) od dávna žádajú naší kráľi, to preukazuje za času Márie Terézie královnéj obnovení urbár. To žádaľi za Jozefa Druhého ti veľké po kra;jini vinaložené práce. Pomoc, ochranu a podporu sed1ákom dávať prikazuje artikul XXXV. dieti 1792 uherského práva za Leopolda II. krála. Tam cílí téš XII. artikul včil ščasľive panujícího krála Františka II. dieti 1792.

Urad. Veď aj tak svedčí, abi vrchnosťi, které nás na pravdu prisahajú, nám na príklad, na pravdu stáli, to jím Boh, jejích svedomí, jejích práva prikazujú. A jestľi bi sa mohľi, neoďstupíce od pravdi nad chudobním poddaním zmilovať, jemu dobrotu a otcovskú lásku preukázať, to jím nebuďe žádná potupa. Pravda, spravedlnosť tak bívá na obrazoch malovaná, že drží vážki v rukách, abí sa oňi jednako a spravedlivo ustojkalí, abi jejích jazíček aňi na jednu aňi na druhú stranu vícej sa nenakloňil, musá sa oňi silno držať a uspokojit. Podobním spúsobom aj vrchní vladár a riďitel musí sa silno pravdi držať, abi sa aňi na jednu aňi na druhú stránku faľešne nenakloňil. Vždicki jemu buďe vatšá chvála, keď sa podla pravdi volačo vícej nachílí ke chudobnému stavu, obzláštňe k svojim poddaním, s kterích práce dostáva volajakú částku svého viživeňá. Lepší je, abi chudobní svého pána chváľili, jemu dobre vinšovaľi, po smrťi abi sa zaňho z vďačnosťú modlili, nežli ho majú hanať.

Rich. Bár bi sa volakde aj našol, takí pán, kterí bi od svojích poddaních s posátích uhorov pítal devátek, predca bi táto dánka nemala odstrašiť jeho poddaních odobsátá uhorov. Lepší je vzáť osem částek, nežn jednu devátu opusťiť s takéj úrodi.

Urad. Aľe keď si buďe sedlák rátať a šacovať svoju, do tich uborov vinaloženu prácu aj zasáté semeno, bude-ľi mať všecko zaplaťené s tima osmi částkami po volakterúc vipočtovaníma?

Rich. Keď bi si sedlák každú prácu šacoval do svého ročitého vídanku, ona, bi skoro na vatšú cenu višla: nežli inších drahích remeseľníkov, nebo povedá porekadlo: Drahí je stríberní pluch, drahá bívá najatá oračka aj inšá šacovná sedlácka práca, kterú sebe sedlák nemože vždicki šacovať, ľen tobož, že ju pre seba, pre svoju čelad pracuje a nadevšecko preto, že je k takéj práce stvorení. Pamatajme m. kupcov, na handlírov, jako títo pi1no a spolu skúpo handlujú, keď získajú neľen péť anebo šést od sta zlatích, aľe keď vikupčá bár ľen tri, štiri zlaté víše svojich vinaloženích, sú spokojní, bár sa jím s takím ziskom nezaplatá všecki jejích práce a utrati. Tak bi mal biť aj sedlák spokojní, ked' bi s posátích úhorov bral bár ľen pátu anebo šéstu částku krem vinaloženého semena a svéj práce. Jaktí eľe veľikí osoch moho1 bi mať každí sedlák s posátích úhorov; viložím vám, dálej pri konci tejto našej reči.

Urad. Ešče jedno je, čo bi mohol volakdo proti posátím úhorom na odpor povedať a to je toto: Dosť nám pánské zajáce a inšé zveri pánové v jarinách, oziminách škodi robá, né to abi sme ešče úhori pre né posáľi.

Rich.O tomto já vám vícej nemožem tu poveďeť, l'en to, čo sem čul od teho hospodárského učitela. Že majú gruntovní párni ve svojích právách upevené to plnomocenství, abi mohľi ve svém pánstvu a: poddanstvu jakékoľvek zveri držať, že jích sedlákovi nesloboda zabíjať.

Urad. Aľe mohľi bi sa gruntovní páni rozpamatať, že jejích osvícená a veľkomožná láska k jejích zúbožením, utrápením pod daním to žáda, abi próťi takím polním zverom urobiľi ľepšé porádki, abi sa od ních v rolách aj inde tak mnohé a znamenité škodí nerobiľi, jaké dovčilka chudobní poddaní trpeľi aj trpá. Mohľi bi páni nasľedovať Friderika Vilhelma, teho veľkého a milosťivého pána, kterí v sebe poddaném markgrabstvu Anšpach aj v Bairaitu vikazil takové chudobním poddaním škodľivé zveri. S takéj pánskéj moci a spolu otcovskéj láski ke chudobním poddanním Jozef II. císar ve svojích rekvíroch dal vilapať a postrílať polním urodám škodľivé zveri. Tá ťaižko vipracovariá obroda zemi, drahá uroda rol mala bi sa na ľépší hospodárskí aj krajinskí osoch obráťiť, né abi ju kratochvilné, obžerné zveri vižral'i, abi pre ních chudoba hlad a bídu trpela. Znamé je to porekadlo: Ruka ruku umívá a obidve sú bíle, pretože jedna druhéj vodu podává. Tak téš peníze z ruki do ruki prekládané, podávané robá silních krarnárov a bohatích kupcov, tak téš dobremajících gruntovních pánov posilnujú, jejích pánstvá upevnujú sedláci jejích poddaní, dobré grunti, dobré urodi, silné hospodárství mající.

Rich. Je síce pravda, že ľepší je gruntovnému pánovi, keď má silních, dobremajících poddaních, jako keď bi mal bídních, núdzních, kterí ze svého chotára urodi sotva možu sa prezimovať a potom až do novéj urodi neveďá, kam, od psoti majú sa pohnúť. Na toto maľi bi merkovať pánskí oficíri, keď v takích mizerních chotároch robá pánské nivi a berú do ních od sedlákov kopaničné anebo po pústkách ľežícé roľe. Berú jích preto, že majú moc a vládu takové vzáť, aľe maľi bi misľeť, zdáľiš vícej pánove hospodárství upevná, anebo vícej chudobních poddaních do psoti donesú, maľi bi misleť,kdo vícej také roľe potrebuje.

Urad. Bola bi to gruntovním pánom veľká pochvaIa, keď bi oňi ze svojím posmelováňím, ze svojú pomocú, s požičaníma všeľijakíma semenámi k temu naklonil'i svojích núdzních poddaních, abi títo uhorné roľe každoročne posáľi, tak bi chudobním poddaním aj celému svetu preukázaľi, že nad jejích velkomožnú hodnosťu, nad jejích osvícením ménom a titulom je vícej možnejšá, pred svetom osvícenejšá jejích láska proťi svojím nudzním a bídním poddaním, kterích neľen jako svojích verních a ťaško praoovitích poddaních, aľe laj jako svojích b1ížních kresťanov s tímto spúsobom možú ščaslivejších učiňiť. Tak bi pánské méno aj rozkaze medzi jejích - poddaníma ve veľkéj ucťivosťi a poslušnosťi vždicki ľepší zetrvával'i.

Rich. Mi síce musíme uznať, že medzi nami zostává ucťivosť a poslušnosť naším milosťivím gruntovním pánom od nás vždicki -preukázaná, nebo jejích veľkí osvícení rozum, spravedľiví súd, jejích veľká nad nami starosť, láska a opatrnosť vždicki jích k nám dobroťive a láskave naklonovaIa, preto mi sme jím aj budúcne povinní bit poslušní a verní.

Urad. Jestli né inšá, zaiste táto včilajšá s nami rozmnoženíma ludma rozmnožená psota mala bi naších gruntovních pánov aj k temu nakloniť, abi nám pomohľi bez všeckéj dánki uhori posáť. P. richtáru! zdáľiš vám ten hospodárski učitel nespomínal volakteré také príkladi anebo dari, s kteríma gruntovní páni pomohaľi svojím poddaním a jích posmelovali k pilnejšému, k užitečnejšému hospodárstvu?

Richtár uviedol niekoľko takýchto príkladov a roľníci sú presvedčení. Sú už ochotní obsievať úhory krmivami, strukovinami alebo inými rastlinami. Vysvetľuje im ešte postup prác. Nakoniec im hovorí o potrebe čítat hospodárske Knihy, najmä Pi1ného hopodára od naháčskeho farára.

Urad. Pane richtáru,4 prv nežľi všeci mi tuto prítomní susedé vám privolíme k obsáťú naších uhorov, poneváč ste nás uš k temu silno nakloňiľi, poveďťe nám ešče na krátko o téj hospodárskéj kňižki naháčského p. farára volačo vícej. Čuľi sme, že ten p. farár chcel dať tlačiť aj inšé, téj svéj hospodárskéj kňižki nasľedujícé stránki, jak:ošto pátu o opatrnosťi zdravích konov aj o jejích všeľijakéj nemoci viléčeňu. Téš šestú st. o opatrnosti zdravích aj o viléčeňu nezdravích ovéc, téš sedmu st. o opatrnosťi zdravích aj o viléčeňu nezdravích svín, téš osmu stránku téj kňižki o opatrnosťi všeľijakého zdravého aj nezdravého krídelného hidu. To bi nám boľi veľmi potrebné kňižki. Nespomínal ten kesthelskí hospodár volačo o tíchto knižkách?

Rich. Spomínal, aľe z hnevom a z velkú mrzutosťú proti našému slovenskému národu, že mi Slováci nevíme si dosť šanovať takú verkú užitečnú prácu od naháčskeho p. farára, po mnohé roki z veľkú pilnosťú zloženú aj uš dokonanú, která dármo ľeží nevitlačená pre nedostatek penez k tlačeňu potrebních, že bi sme si ju maľi šanovať jako naučeňí novotnéj hospodárskéj slovenskéj kesthelskej škoľi. Inší národ na takéto kňižki veľmi rád predplaťá aj tlačené kupuje a že mi Slováci ešče aj dálej po téjto nám obetovanéj užitečnéj hospodárskéj knižki ve tmách našéj nevedomosťi, lenivosťi, v poverách našich predkov omámení zostáváme. Mala bi aj naša obec aj každá inšá tú hospodársku kňižku sebe zaopatriť, na nú predplácať. Tak abi sme sa sami seba Slováci posmelovaľi, jako nás tam pán skladatel téjto kňižki posmeluje.

Urad. Nech je teda tak. Hned ešče včil, dokáď sme tu v richtárském dome pospolu, posmelme sa, urobme toto spoľečné predsevzeťí, zaopatríme si ti hospodárské kňižki, čítajme jích, pamatajme aj mi na to naučeňí, v treťéj st. na, I. LIX, LV. vipísané, že vždicki je človek povinní kam dál vícej sa naučiť, keď može, že nikdá sa do starosťi nepreučí. Nikdo tak rád pri staréj običaje nezostává jako sedlák, mluvíce: Ľen tak hospodárme a robme, jako robiľi naší predkové. --- Mi sai v tíchto časoch nemožeme ináč brániť psoti; táto je kaJm dál vatšá, jako drahota] sa množí, dánki kam dál vatšá nastávaju, služebníkom kam dál vatší plat musíme platiť, drevo, zelezo o mnoho je drahšé nežľi pred nekteríma roki. V tíchto drahích časoch málo sa roďí na rolách, málo sena, málo krme, kraví zľe dojá, ovce málo mléka dávajú, psota od všetkích strán vaľí sa na nás.Takto zúbožení musíme uznať, že skoro ništ ve sveťe pri staréj ceni, po staréj običaje nezostává, nastávajú všeľijaké nové kunšti, nové rúchá, nové módi a fortíľe, ľen prám sám sedlák, svím rozumom dosť vtipní a obratní, nechce ništ nadstaviť, nadstavené, od inších vimisľené, ňechce premeniť pri svojích prácách, pri svém hospodárstvu, ačkoľvek viďí, ža s tíma grunti otcovskíma, s tú otcovsku prácu nemiže sa v tíchto drahích rokoch tak psoti brániť, jako sa voľakedi jeho otec bráňil. On viďí, že z jedného záhonu nemajú biť dva, aľe keď bi on jeden záhon pilno zrábal, mohol bi mať s neho toľkú úrodu, koľkú ze dvoch, on skusuje, že na mokrích lúkách fen trsťini a žaboškrečini rostú; aľe keď bi také lúki čiščil, vodu odrážal, mohol bi mať na ních dobré seno.

Rich. Také žalobi, jaké ví spomínáťe, skoro každodenne čúváme, teda hľedajme aj mi proťi ním volajakí prostredek, nadstavme aj mi volačo nového, čo od nás može biť proťi tím víše spomenutím odporním vímluvám, s kteríma sa dovčilka mnohí vimlúvaľi od obsáťá úhorov. Pomahajme si z jejích novotním obsátím. k našému veľkému osohu ešče v tejto zimi. Keď sa po drohí ráz zénďeme, dáme zehnať všeckích obecních luďi sem, zakážeme, abi si každí do jaro zaopatril volakterí funt jaterinského semena, které bi mal sáť do svého jarného pola z jarinu, abi tú jaterinu mohol v uhori na krmu kosiť. Zakážeme téš, nech si každí zaopatrí zrno volajakéj míšanini anebo inšéj samotnéj krmi zrno anebo volajakéj repnéj urodi, že buďerne všecci sát do uhorov také všeľijaké semená. Že si zatáď buďeme tuto u mňa anebo inďe pri večernajšéj schádzki čítavať naučeňí, kedi a jako sa majú takéto semená sát do uhorních rol. Bár v prvném anebo v druhém roku ti uhorné posáté roľe neukážú ľepšu občekávanú urodu, bár bi v nich bola po dva roki (čo netrúfám) volačo chibnejšá ozimina, mi ľen aj dáľej do ních sejme na krmu semená, v budúcich rokoch zaplaťá nám oňi tu prácu k našému potešeňu, toboš že u nás máme malé pasinki aj na seno malé lúki. Toto bi bola veľká pomoc obzláštňe tam, kde nemajú chotár na trojé poľe rozďeľení.

Povedal mne ten kesthelskéj škoľi učitel, že toto bi bol jeden užiteční spúsob z inších mnohích spúsobov (totišto do uhorov sát mišanini všeľijakéj jateľini, krmi, strovi, semená. téš zahradníckéj urodi a farbárskéj zeľini), s kteríma mohlo bi sa pomociť v uherskéj krajini aj sedláckému aj pánskému aj krajinskému hospodárstvu.

Urad. Lúbí sa nám toto hospodárské naučeňí, ano, všecci k nemu privolujeme, nenecháme budúcne naše uhori preorané prázné ľežať, aľe jich každoročne tak pi1no zoreme aj posejeme, jako sme ďovči1ka počuľi, abi sme aj mi skúsiľi s ních ten veľikí osoch.

SLOVENSKÍ VČELÁR

OBETOVÁŇÍ

Včelárské naučeíi obetujem vám hospodári,
Abi ste boli vaších včél opatrnejší včelári.
Držte včeľi ne v stojákoch, ľen v truhlíkoch magacinskích,
Nasledujte inších skuseních včelárov cudzozemskích.
Spravte také truhlíki, jaké tu vipísané máte,
Velkí s nich osoch proti nesnadním stojákom uznáte,
Tu najdeťe tvár včelíňa, jeho místo vipisané,
Jako majú biť nové roje do truhlíkov púščané.
Kunštovíi roj spraviť, dva slabé snadno do kláta spojit,
Tu je lachki spósob. Těš proti žihadlu sa ozbrojit,
Pochopíte, jako máte slabé včeľí posilnovať,
Jako možete snadno z velíkím osohom podrezovať.
Jako máte mad, vosk vitápat aj madovec spravovat,
Jaké práce v každém mesíci prí včelách vikonávat,
Naučíte sa, jako jích máte v jaseň, v zime chráňiť,
Jako z jaru, v lete proti jejích neprátelom bráňiť,
Jaké kvetini, jaké stromi máte pre včelí množiť,
Jako posátí úhor maže vám aj včelám osožiť.
Dočítate sa, jako z jaru včelí občerstvit máte,
Jako matki k zárodom, včelám k práce chuti dodáte.
Keď všecko maje naučem buďete zachovávať,
Víc včél, víc madu, těš víc vosku aj vi mažete mávať.
Vikládám mnoho od mnohích včelárov neskuseného,
Čo vedomím pripomínám, v tom učím nevedomého.
Kdo s vás ze skusenosťi o včelách víc poraďiť maže,
Nech raďí, poďekujem mu, že včelárom víc pomaže.
Keď skusíte, čo radím, buďte opatrní včelári,
Dajte Bohu chválu, ďekujte jemu za jeho dari,
Jako dávni včelári ďekovali, chválu zdávali,
Keď (že včelí majú částku misľi božskěj) ríkávaľi.

Rozmlúváňí medzi richtárom aj uradskím o včelárském hospodárstvu

Richtár. Počujťe, dobrí luďe, povím vám aj druhú hospodársku novinu. Keď ten kesthelskéj škoľi pán učitel dokonal svoju reč o úhorném obsáťú prám sme tedi spolu išľi vedla jedného. včeľína istého sedláka. Krútiľ ten pán hlavu nad mnohíma chibámi tam uhlédnuťíma, které, keď bi sa popraviľi, že bi ten včelár o mnoho víc včél aj madu aj víc vosku mával. Dálej takto viprával: Kdo bi mal to ščasťí viďeť kesthelskéj škoľi hospodárské porádki, viďel bi tam pekní včelín a v nem včeľi ne v klátoch stojákoch, aľe v truhlíkoch, které sa menuju magacínské kláti, s kteríma sa možú robiť aj kunštovné roje; skrze takích truhlíkov nadkladki anebo. podkladki, že sa možú ze včelámi jedni na druhé z vrchu nadkládať aj od spodku podkládať a tak sa roje preďelá podle učeňá novotnéj veľmi užitečnéj včelárskéj kňižki. Včelári nemeckéj reči povedomí nemajú lepšéj o včelách kňižki od téjto, hodná bi bola, abi sa v slovenskéj reči vitlačila, její skladatel je prímeňim Christ, muž ve všeľijakém hospodárstvu učení, skusení.* Z jeho učeňá aj ze všeľijakéj skusenosťi vikládal ten učitel naučeňí pre včelárov spoluchotárňíkov:

I. Že bi oňi mohli mať o mnoho víc a to si1nejších včél, víc madu aj vosku, keď bi držali včeľi v magacinskích truhlíkoch a né v klátoch ani v košoch a v takích truhlíkoch že je ľepšé aj lachšé včelárské hospodárství.
II. Jaké zerini, jaké modi, v jakém časi maľi hi včelári sáť do susedskích bľížních úhorov pre včel'i, pre ľichvacu krmu aj pre inší domajší verikí osoch.

Uradskí. V našéj osaďe sú volakterí včelári, aj já mám vólu včeľi držať a bolo bi nás víc, keď bi sme veďeľi ze včelámi zachádzať. Vikládajťe nám, pane richtáru, to naučeňí o včelách.

Rich. Ten pán kázal, abi sme si v naších schádzkách čitávaľi to, které je v II. st. P. h. v každém mesíci viložené naučeňí o včelách, že bi to bolo pre novotních včelárov dosť. Zakazoval téš, abi sme nedržaľi včeľi v stojákoch klátoch aňi v košoch aňi v ležácích dlhích truhelkách, aľe radšéj v magacinskích truhlíkoch.

Anweisung zur nutziichsten und angenehmsten Bienenzucht fur alle Gegenden. - Gepüft und herausgegeben von J. L. C h r i s t. E. Pfarnerr in Rodhaim. (Návod k najužitočnejšiemu a mjpríjemnejšiemu včelárstvu pre všetky krajiny. - Vyskúšal a vydad J. L. Ghrdst. farár v Rodheime.)

ZELlNKÁR

PREDMLUVA

Jako sa už mnoho rázi stalo dobrím, ačkoľvek malím vecám (které na cirkvi, na krajini všeobecní osoh jeden saďí. druhí polévá a starostliví Boh jím kam dál vatší zrost dáva), tak sa včil stává našému znovu zbudovanému Slovenskému fiternému tovarišstvu. Mnozí o ňom pochibovaľi, zdáliž sa ono založí, založené vizdvihňe, vizdvihnuté zdaliž sa upevňí a po širokéj našéj slovenskéj krajiňe rozšírí? Ale všecko toto uš je našému národu ľen velmi z veľikú, a preto ščastľivú skúsenosťú preukázané. Listi, ano, všeľijaké kňižki podla novéj našéj dobropísebnosťi a dobromluvnosťi z rozľičních stran krajini k nám do knihotlačárňe sa posílajú a které sú včil pod perom, na budúcí čas sal slubujú, jestľi naší krajaňi túto o svoj národ horlivosť i darej zachovávajú (jako hodno je, abi ju zachovan pre budúce stoleta). O volakterí rok uviďí učení svet, že slovenskí jazik a jeho písebné pero vždicki sa móže inším rečám a vťipom v Europe vichválením z velkú chválu pripodobniť jak z duchovňíma tak ze svetskíma kňihami. S tohoto posledňého predsevzaťá krásnu a veľmi užiteňú kňižku poslal nám istí pilní náš tovariš, která sa po Pilném hospodárovi, po smutnéj hre Krizant a Daria, po Compendiata historia gentis Slavae počtu štvrtá z utratámi našého ľiterného tovarišstva tlačila, totišto: tento Malí zeľinkár, z velkích zeľinárskích kňich viťáhnutí, vikládající krátké, ale zretelné a vel'mi užitečné radi z običajními zeľinkámi proti ňemocám obidvojého ľudského pokoleňá. Ňe tak toto písmo jako sám ten nápis dosťi oznamuje a porúča veľkí užitek i osoh tejto kňižki; jako každému človekovi je milé jeho zdraví, tak bi mala biť v každém dome po Pilném hospodárovi tato kňižka vzácná: čím časťejšej kdo ten v dome postonává, tím časťejšéj buďé ona potrebňejšá, ľebo ňemóžeme biť ľiternému umeňú aňi poľnéj práci odevzdaňí, keď sme ňeňí zdraví; a v tejto príhoďe, poňeváč ňemóžeme mať všeci lekára pri sebe, dobre nám buďe chiťiť sa radi tejto užitečnéj, od mnohích dobre skúsenéj kňižki. Kdo bi ju mal (krem Sana Consilia medica Joannis Tonsoris)7 z ma1ím novotním lavozierskím kotľíkom, móhol bi mať u seba malu potrebnu apatéku ze zelinek, z vodek pripravenu, móhol bi biť ňe len svojím domajším, aľe aj inším milosrdní samaritán. Pánům osadskím lekárom, mnohoverebním pánom farárom a inším hospodárom, od mestskéj apatéki oddálením, v rostlinách volačo všetečňejším, buďe tato kňižka potrebná, buďe osožná. Kterí pri horách, pri hájoch bívajú, jestli si len prostredňu známosť zeľinek zvážá, veľikí osoh s ňéj móžu mať, ačkorvek aj od hor oddáreňí na lúkách, pri potokoch, pri cestách, pri prekopách najdú mnohé užitečné zeľini proti ňemocám. Kdo bi ve veľikéj povážnosťi nemal zeľinu lomikameň Trank, pri potokoch rostnúcu, mnohé ňemoci, obzláštňe aľe rani hojícu? Kterí fajkár ňechcel bi si pri potokoch, pri barinách nazberať na zimu podbelu, keď bi veďel, že tento s tabákom fajčení jeho v zime od kašlu a v starosťi od záduchu vičišťí? Která žena ňechcela bi si nazberať v máji, v léťe polajki, černobilu, balšanu, marúnki, bederňíku a. i., keď bi veďela, že užitek tíchto zeľinek dá jej veľkí, dobrí lék v jej ňemocách? Kterí hospodár ňechcel bi vihoďiť ze svéj zahrad i bren, boľehlav, keď bi veďel, jako sú ťíto ostarané aj inšé smradlavé zeľini škodľivé? Kterí remeselník pri ohňi pracující, kterí pisár často do písma hľeďící, ňechcel bi skúsiť úžitek ambroški (Augentrost), keď bi veďel, jako táto zeľinka dobre zrak čišťí, jako z radu tejto kňižki móže svojé zdraví zachovať. Písal o temto predsevzaťú kňižki Hipokrates písal téš o predlžeňí veku Aristoteles; tímto starodávňím kňihám móže sa táto včil oznámená pripodobňiť, lebo aj jejích radi v sebe obsahuje. Našé ľiterné tovarišstvo, chcejícé našému národu s túto krásnú kňižkú slúžiť, viplňuje Ciceronovu radu a domňeňí: Máme veďet, mluví on, 1) které veci r.ostú na zemi k úžitku človeka stvoreného; 2) Luďa sú na svete s tejto príčini zroďení, abi móhli biť medzi sebú jeden druhému na osoh.

Tento dvojakí cíl je príčina téjto tlačenéj kňižki.