Vyhlásenie bývalého predsedu MS Miroslava Cipára z 27. 10. 1990

Údaje o texte
Titulok	Vyhlásenie bývalého predsedu MS Miroslava Cipára z 27. 10. 1990
Licencia	PD SK

Citované podľa: denník Verejnosť 30. októbra 1990

Mám k vám všetkým, k verejnosti, k matičiarom, ale najmä k sebe povinnosť vyjadriť sa v napätej situácii, ktorú vyvolal prijatý zákon o jazyku. Moja povinnosť vyplýva zo skutočnosti, že som členom Výboru Matice slovenskej a do augustového Valného zhromaždenia som bol je predsedom. Výbor MS vydal na svojom zasadnutí v Uhrovci 27. októbra 1990 Vyhlásenie. Môj podpis na ňom nie je, nielen preto, že som sa zasadnutia nemohol zúčastniť.

Matica slovenská je vážna, historicky overená reprezentačná inštitúcia Slovákov. Nie je anachronizmom, ako presviedčajú neprajníci. Aj v dnešných časoch má svoje oprávnenie a široké možnosti pôsobenia. Verím, že sa čoskoro stane aj novodobou zjednocovateľskou národa, ctihodnou autoritou a láskavou vzdelávateľkou.

Osobne som uvažoval o zmierení, o ochote zľaviť z každého návrhu o dohode. Necítim sa dobre, keby mal byť môj prospech - náš prospech - škodou iných. Jazyk je požehnaním národa, istotou a pýchou. Zákon o jazyku nemôže však byť trestom za minulé i prítomné preukázané krivdy.

Máme práce nad hlavu. Nesmie nás zložitosť času a nové problémy rozdeľovať. Nesmieme podozrievať zo zlých úmyslov, musíme ponúkať porozumenie. Historické poučenie je eśte čerstvé. Netolerantný nacionalizmus, taký nepodobný vlastenectvu, je hlavným nebezpečím aj dnes.

Aktuálny stav asi mnohým pripomína príslovečnú slovenskú zaťatosť. Návodom na konanie by snáď mohol byť príklad pána prezidenta. Vo svojom prejave pri výročí založenia nášho spoločného štátu upozornil na nerovnosti vo vzťahu Čechov a Slovákov. Istotne sa mnohým, zvyknutým na nadradenosť, ťažko tlieskalo. Dostalo sa nám uznania našich práv, ktoré bude východiskom k zmene vo vzťahoch a kompetenciách, k právnym zárukám. Ak sa utiekame k Ľudovítovi Štúrovi, dovoľte zdôrazniť jeho výrok, často teraz zneužívaný. Je naozaj platný a ja ho vnímam občiansky: „Neopúšťajme sa!“

Možno treba povedať, že ako osemročného ma prihlásil môj otec, americký vysťahovalec, do Matice. Všetci moji predkovia, až pokiaľ možno dovidieť boli na obe strany Slováci. Jeden z nich bol ako pansláv súdený a odsúdený v Martine. Azda mi teda uznáte aké-také právo hovoriť, čo hovorím.