Page:Nárečja Slovenskuo.djvu/13: Rozdiel medzi revíziami

Telo stránky (pre transklúziu):

Riadok 1:

kvitnúci, na spuosob zdravjeho, peknjebo stromu rozvití život duchovní národa, kéď teda náš národ Slovenskí pomedzi všetkimí inšími je nanájme kmenovití, kmenovitosť nášho národa ak chceme k takjemu ho životu privjesť, akjeho koreňe sa v ňom nachádzajú a jakí mu historia sveta zaslúbila, musí nám hlboko na srdci ležáť, inakšje ten život žjadnim spuosobom ňeobcjahňe a na mjesto toho, abi bujňe rozkvitau, v daktorích svojich haluzach a na vjacej stranách svojho života zakrpaťje, podobajúc sa tu i tam zeliňe, ktorá stojac na zemi jej ňepríhodnej chápe sa síce chápe k životu a zdá sa stávať, ale pri tom všetkom len predca, jako mi Slováci hovoríme, hlivje a živorí. Považujúc toto, srďečňe žjadat musíme, abi sa národ náš Slovanskí tak rozvíjau ako sa on sám rozrástou t. j. abi sa rozvíjau kmenovito, bo len tak buďe život jeho samorastlí, ňezakrpaťení, na silu ňevihnaní, ale podarení ako skutočňe organickí, a preto tá je naša najvrúcňejšja zjadosť, abi

kvitnúci, na spuosob zdravjeho, peknjebo stromu rozvití ži-

Slovanskje kmeni vo vlastních nárečjach svoj duchovní život vistavili, teda kmeni v nárečjach osobních písali, v ňích čo sú pred Bohom, svetom i Slovanstvom ukázali. Slovanskích kmenou a tak aj nárečí živích je jedenásť a to k poludňovíchodňim Slovanom patrja 1) Welko-Rusi, 2) Malo-Rusi, 3) Bulhari, 4) Srbi, 5) Horvati, 6) Slovinci, k pounočňozápadňím, 7) PoIjaci, 8) Čéši, 9) Horňo-Lužičaňja, 10) Dolňo-Lužičaňja a naposledok, 11) mi Slováci s naším vlastním Slovenskím nárečím. Ňemislírae to, abi každí kmen, bocakí malí a chatrní vo vlastnom svojom nárečí písau, ale žjadame abi každí kmea, ktorí má dačo osobitnjeho, duchovnjebo, ktorjeho nárečja je ešťe čistup, ňepomúťenuo, ňepokazenuo, k písaňú spuosobnuo, ktorí duchovňe i materíálňe svoju literatúru udržat vistačí, slovom abi každí takí kmen nárečja svoje obrábau, v ňom plodi

vot duchovní nárocla, kéďteda náš národ Slovenskí pomedzi

ducha svojho vidávau a pred tvár Slovanstva postavuvau. Žjadosť táto je na osoh každjeho a na osoh Slovanstva. Slovanskí život je rozložití ako lipa na moc konárou, národ je jeden ale jeden v rozmaňitosťach, i ňech teda je rozmaňitost táto ale v jednote aj v duchovnom našom živote zjavná, ňech {{hws|du|chovní}}

všetkimí inšími je nanájrae kmenovití, kmenovitosť nášho ná-

roda ak chceme k takjemu ho životu privjesť, akjeho koreňe

sa v ňom nachádzajú a jakí mu historía sveta zaslúbila, musí

nám hlboko na srdci ležáť, inakšje ten život žjadnim spuóso?

bom ňeobcjahňe a na mjesto toho, abi bujňe rozkvitau, v da-

ktorích svojich haluzacb á na vjacej stranách svojho života zakr-

paije, podobajúc sa tu i tam zeliňe, ktorá stojac na zemi jej

ňepríhodnej chápe sa síce chápe k životu a zdá sa stávať, ale

pri tom všetkora len predca, jako mi Slováci hovoríme, htivje

a živorí. Považujúc toto, srďečňe žjadat musíme, abi sa ná-

rod náš Slovanskí tak rozvíjau akb sa on sám rozrástou t. j.

abi sa rozvíjau kmenovito, bo len tak buďe život jeho samo^

rastlí, ňezakrpaťení, na silu ňevihnaní, ale podarení ako skur

točňe organickí, a preto tá je naša najvrúcňejšja zjadosi, pbi

Slovanskje kmeni vo vlastoích nárečjach svoj duchovní iivot

vistavili, teda kroeni v nárečjaeh osobních písali, v ňích čo su

pred Bobom, svetom i Slovanstvom ukázali. Slovanskích kme-

nou a tak aj nárečí živích je jedenást a to k poludňovíchodňim

Slovanom patrja 1) Welko-Rusi, 2) Malo-Rusi, 3) Bulhari,

4) Srbi, 5)Horvati, 6) Slovinci, k pounočňozápadňím, 7) Po-

Ijaci, 8) Čé8t, 9) Horňo-Lužičaňja, 10) Dolňo-Lužičaňja a na^

posledok, 11) mi Slováci s naším vlastním Slovenskím nárečím.

Ňemislírae to, abi každí kmen, bocakí malí a chatrní vo vlast-

nom svojom nárečí písau, ale žjadame abi každí kmea, ktorí

má dačo osobitnjeho, duchovnjebo, ktorjeho nárečja je ešťe

čistup, ňepomúťenuo, ňepokazenuo, k písaňú spuosobnuo,

ktorí duchovňe i materíálňe svoju literatúru udržat vistačf,

slovom abi kaidf takí kraen nárečja svoje obrábau, v ňom plodi

ducha svojho vidávau a pred tvár Slovansftva postavuvau. Žja*

dosi tJrto je na osoh kaidjeho a na osoh Slovanstva. Slom-

skí život je rpzložití ako lipa na moc konároú, národje jeden

ale jeden v rozmaňttosiach. i ňech teda je rozmaňitost táto

ale v jednote aj v duchovnom našom živoie zjavná, ňech du-

@@ Telo stránky (pre transklúziu): / Telo stránky (pre transklúziu): @@
@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
+kvitnúci, na spuosob zdravjeho, peknjebo stromu rozvití život duchovní národa, kéď teda náš národ Slovenskí pomedzi všetkimí inšími je nanájme kmenovití, kmenovitosť nášho národa ak chceme k takjemu ho životu privjesť, akjeho koreňe sa v ňom nachádzajú a jakí mu historia sveta zaslúbila, musí nám hlboko na srdci ležáť, inakšje ten život žjadnim spuosobom ňeobcjahňe a na mjesto toho, abi bujňe rozkvitau, v daktorích svojich haluzach a na vjacej stranách svojho života zakrpaťje, podobajúc sa tu i tam zeliňe, ktorá stojac na zemi jej ňepríhodnej chápe sa síce chápe k životu a zdá sa stávať, ale pri tom všetkom len predca, jako mi Slováci hovoríme, hlivje a živorí. Považujúc toto, srďečňe žjadat musíme, abi sa národ náš Slovanskí tak rozvíjau ako sa on sám rozrástou t. j. abi sa rozvíjau kmenovito, bo len tak buďe život jeho samorastlí, ňezakrpaťení, na silu ňevihnaní, ale podarení ako skutočňe organickí, a preto tá je naša najvrúcňejšja zjadosť, abi
-kvitnúci, na spuosob zdravjeho, peknjebo stromu rozvití ži-
+Slovanskje kmeni vo vlastních nárečjach svoj duchovní život vistavili, teda kmeni v nárečjach osobních písali, v ňích čo sú pred Bohom, svetom i Slovanstvom ukázali. Slovanskích kmenou a tak aj nárečí živích je jedenásť a to k poludňovíchodňim Slovanom patrja 1) Welko-Rusi, 2) Malo-Rusi, 3) Bulhari, 4) Srbi, 5) Horvati, 6) Slovinci, k pounočňozápadňím, 7) PoIjaci, 8) Čéši, 9) Horňo-Lužičaňja, 10) Dolňo-Lužičaňja a naposledok, 11) mi Slováci s naším vlastním Slovenskím nárečím. Ňemislírae to, abi každí kmen, bocakí malí a chatrní vo vlastnom svojom nárečí písau, ale žjadame abi každí kmea, ktorí má dačo osobitnjeho, duchovnjebo, ktorjeho nárečja je ešťe čistup, ňepomúťenuo, ňepokazenuo, k písaňú spuosobnuo, ktorí duchovňe i materíálňe svoju literatúru udržat vistačí, slovom abi každí takí kmen nárečja svoje obrábau, v ňom plodi
-vot duchovní nárocla, kéďteda náš národ Slovenskí pomedzi
+ducha svojho vidávau a pred tvár Slovanstva postavuvau. Žjadosť táto je na osoh každjeho a na osoh Slovanstva. Slovanskí život je rozložití ako lipa na moc konárou, národ je jeden ale jeden v rozmaňitosťach, i ňech teda je rozmaňitost táto ale v jednote aj v duchovnom našom živote zjavná, ňech {{hws|du|chovní}}
-všetkimí inšími je nanájrae kmenovití, kmenovitosť nášho ná-
-roda ak chceme k takjemu ho životu privjesť, akjeho koreňe
-sa v ňom nachádzajú a jakí mu historía sveta zaslúbila, musí
-nám hlboko na srdci ležáť, inakšje ten život žjadnim spuóso?
-bom ňeobcjahňe a na mjesto toho, abi bujňe rozkvitau, v da-
-ktorích svojich haluzacb á na vjacej stranách svojho života zakr-
-paije, podobajúc sa tu i tam zeliňe, ktorá stojac na zemi jej
-ňepríhodnej chápe sa síce chápe k životu a zdá sa stávať, ale
-pri tom všetkora len predca, jako mi Slováci hovoríme, htivje
-a živorí. Považujúc toto, srďečňe žjadat musíme, abi sa ná-
-rod náš Slovanskí tak rozvíjau akb sa on sám rozrástou t. j.
-abi sa rozvíjau kmenovito, bo len tak buďe život jeho samo^
-rastlí, ňezakrpaťení, na silu ňevihnaní, ale podarení ako skur
-točňe organickí, a preto tá je naša najvrúcňejšja zjadosi, pbi
-Slovanskje kmeni vo vlastoích nárečjach svoj duchovní iivot
-vistavili, teda kroeni v nárečjaeh osobních písali, v ňích čo su
-pred Bobom, svetom i Slovanstvom ukázali. Slovanskích kme-
-nou a tak aj nárečí živích je jedenást a to k poludňovíchodňim
-Slovanom patrja 1) Welko-Rusi, 2) Malo-Rusi, 3) Bulhari,
-) Srbi, 5)Horvati, 6) Slovinci, k pounočňozápadňím, 7) Po-
-Ijaci, 8) Čé8t, 9) Horňo-Lužičaňja, 10) Dolňo-Lužičaňja a na^
-posledok, 11) mi Slováci s naším vlastním Slovenskím nárečím.
-Ňemislírae to, abi každí kmen, bocakí malí a chatrní vo vlast-
-nom svojom nárečí písau, ale žjadame abi každí kmea, ktorí
-má dačo osobitnjeho, duchovnjebo, ktorjeho nárečja je ešťe
-čistup, ňepomúťenuo, ňepokazenuo, k písaňú spuosobnuo,
-ktorí duchovňe i materíálňe svoju literatúru udržat vistačf,
-slovom abi kaidf takí kraen nárečja svoje obrábau, v ňom plodi
-ducha svojho vidávau a pred tvár Slovansftva postavuvau. Žja*
-dosi tJrto je na osoh kaidjeho a na osoh Slovanstva. Slom-
-skí život je rpzložití ako lipa na moc konároú, národje jeden
-ale jeden v rozmaňttosiach. i ňech teda je rozmaňitost táto
-ale v jednote aj v duchovnom našom živoie zjavná, ňech du-